Autor: Zuzu Ross (Zuzana Rössnerová) © 

Dvere, ktoré sa  neotvárajú

Úvod: Nie všetky dvere sú na prechod. 

Niektoré sú len otázky v tvare rámu.Dvere stáli na konci chodby, ktorá nemala steny. Len tmu. Boli staré, drevené, popraskané. Ale nikdy neboli otvorené.Nie preto, že by boli zamknuté. Ale preto, že boli zvyknuté na to, že sa ich nikto nepokúša otvárať.Prvýkrát, keď si pred nimi stála, cítila si chlad. Nie z priestoru – z pamäti. Z pocitu, že tieto dvere poznáš.Nie z reality. Z niečoho hlbšieho. Zo sna. Alebo z miesta, kde si sa raz rozhodla zabudnúť.Dvere mali kľučku, ale nebola určená na dotyk. Bola tam len ako pripomienka. Ako niečo, čo nefunguje, ale nikto to neodstráni.Na ich povrchu bolo niečo vyryté. Symbol. Nie slovo. Nie jazyk. Niečo medzi čiarou a zrkadlom.Keď si k nim priblížila ruku, nezareagovali. Ale tvoje telo áno. Jemný zášklb v hrudi. Známka toho, že tieto dvere nevedú niekam – vedú späť.Späť k niečomu, čo si si nechcela pripomenúť. Ale čo si zároveň nikdy neopustila.Ticho pred dverami nebolo obyčajné. Bolo ako dych, ktorý si zadržiavala príliš dlho. A keď si ho pustila, nič sa nezmenilo. Len sa to v tebe posunulo.Vedela si, že ak by si dvere otvorila, niečo by sa zlomilo. Ale zároveň si vedela, že ich otvoriť nemôžeš. Lebo to, čo je za nimi, nie je pripravené.A možno to nie je pripravené nikdy.Čierna mačka prešla chodbou. Nepozrela sa na teba. Len na dvere. A potom zmizla v tme.Zostala si sama. S otázkou, ktorú dvere nekládli nahlas. Ale ty si ju počula: "Si pripravená vedieť?"A ty si sa otočila. Nie preto, že si ušla. Ale preto, že vieš – niektoré odpovede nemajú byť vyslovené. Len cítené.Za tebou zostal len tieň. A pentagram na podlahe, ktorý tam predtým nebol.

Záver: Dvere zostali zatvorené. Ale ty si ich už nikdy nevidela rovnako.