Choď na obsah Choď na menu

Najkrajšia je láska ku konkrétnemu človeku, ale najťažšie je toho človeka nájsť


Láska…poznáme ju všetci. Každý z nás raz miloval i bol milovaný, všetci sme raz zablúdili pohľadom na toho, kto sa nám páči. Lež, čo je láska? Je to cit, túžba alebo droga? Mohol by bez nej existovať život? Je stála alebo prelietavá? Prečo niekedy mizne a inokedy sa zas nečakane vracia? Nik nepozná odpoveď…

Láska je ako vtáča. Kým dospeje, preletí mnohými krajinami a vystrieda mnoho priateľov. No raz sa usadí a postaví si svoje hniezdočko. Keď mu ho sfúkne vietor, nevzdá sa a na záveternej strane si vybuduje nové, oveľa pevnejšie, ktorým nepohne ani víchrica. O tom je láska. Každý neúspech človeka poučí, a zároveň i vyprovokuje, a bude milovať stále viac a viac. A čím viac bude ľúbiť, tým viac si bude priať, aby i on bol milovaný…

Človek potrebuje lásku k životu. Keby nebola, nežili by sme ani my, ani naši starí rodičia, ani ich prarodičia. Nežil by nik ani nič. Svet by bol jedna veľká jednotvárna púšť bez oáz. Stačí však len kúsok lásky a rozkvitne kvet, z kvetu záhrada, zo záhrady les. Aj tá najsuchšia púšť by bola porastená množstvom rôznorodých rastlín a všetky by sa mali rady. Neexistovala by nenávisť. Veľká sekvoja by ochraňovala i tú najmenšiu sedmokrásku, pes by sa držal za labku s mačkou, slon s myšou. Všetci by sa navzájom milovali a nik by nemal žiadne problémy.

Láska má chuť čokolády. Raz je sladká a priam sa vám rozpúšťa na jazyku, inokedy tvrdá a horká, že si na nej idete zuby vylámať. Aj tá najtvrdšia čokoláda však raz zmäkne a všetci ju budú chcieť. TY ju však neopusti! Bude len tvoja… TY si jej veril, keď ju ostatní zatracovali, TY si ju držal, keď ju všetci chceli zahodiť… len TY!!!

No je dnes ešte láska vzácna? Tá pravá áno. Je mnoho falošných, ktoré nestoja ani za deravý groš, ale tá skutočná je vzácnejšia ako zlato, ako všetky poklady tohto sveta dohromady. Nedá sa kúpiť ani predať, nemožno ju vyhrať v žiadnej lotérii. Ona sama je totiž lotériou. Jej koleso sa denno-denne roztáča nad nami všetkými a určuje tých, ktorí sa budú mať radi a budú ju šíriť ďalej. Láska je totiž nákazlivá. Nik sa jej neubráni…

Láska bola a je tá najkrajšia vec ktorú môžeme dať druhému. Láska predstavuje najvyšší cit, ktorého sú ľudia schopný. Pocit že sme milovaný nás spája. Čím viac nás spája, tým viac lásky pociťujeme. Šťastná a naplnená láska v nás rozvíja vyššie Ja. Obavy a sklamanie nás naopak oddeľuje. Tieň ktorý nás môže motivovať k vyšším výkonom alebo psychicky zlomiť. Láska nás dokáže naplniť pocitom šťastia a uspokojenia alebo tiež pocitom trpkosti a sklamania. Ľudia sa boja stratiť lásku, boja sa byť chvíľu sami, pretože byť sám znamená prežívať muky samoty.

Mnoho ľudí preto zotrvá vo vzťahoch ktoré ich nepovznášajú ale postupne sa ničia. Sú radšej závislí na nevhodnom partnerovi než aby boli chvíľu samy. Osamelý človek sa pozitívnou motiváciou chce niečo dosiahnuť a pri tejto činnosti zmeniť sa k lepšiemu a nájsť novú lásku. Pre dobrý milostný alebo manželský vzťah je dôležité uvedomiť si, že skutočný partner nieje totožný s jeho idealizovanou predstavou v našom vnútru.

 Milenecké a manželské páry by sa mali snažiť sa vo svojom vzťahu snažiť rozvíjať svoje vedomie voľby. Lepšie je dlhšie hľadať a usilovať o toho pravého než partnera idealizovať. Proces uvedomenia si skutočných kvalít môže určité vzťahy rozbiť a iné zasa povzniesť na vyššiu úroveň. Búrka v ľudskom vnútru je typická pre prvé lásky kde je mladý človek nekonečne šťastný a potom zase nešťastný a to je veľmi dôležité pre rozvoj vedomia. Ten kto s nich vyjde víťazne má šancu zvýšiť kvalitu svojho života a plne si užiť dar aký mu láska poskytuje. Naopak ten kto nezvládne bolestnú skúsenosť, uvedomí si rozdiel medzi ideálom v našej mysli a skutočným človekom na ktorého svoj ideál premietame.

Vedomý muž s fantáziou túži po mnoho ženách, mnoho ich má rád, ale miluje iba jednu. Tá ktorá je preňho všetkými ženami a predsa je schopná jeho život učiniť naplneným. Rovnako je to aj u žien. Rozdiel je len v tom čo jeden od druhého očakáva a čo po ňom žiada. Žena si je stále viac vedomá, že len láska jej dáva plnšiu podobu tak ako muž začína tušiť, že iba duch dodáva jeho životu najvyšší zmysel a obaja v podstate hľadajú duševný vzťah k sebe navzájom alebo láska k dovŕšení potrebuje ducha a duch potrebuje lásku.

Obrázok


Tí ktorý nejdú vpred, nech mi ustúpia z cesty

Čo si dnes ľudia najviac cenia? Rodinu? Lásku? Zdravie? Alebo nebodaj peniaze??? Každý niečo iné… Všetci si však svoje hodnoty dobre strážia a chránia.

Najdôležitejšia je asi láska. Človek ju potrebuje k životu. Keby nebola, nežili by sme ani my, ani naši rodičia, ani ich prarodičia. Svet by bol jedna veľká jednotvárna púšť bez oáz. Stačí však len kúsok lásky a rozkvitne kvet, z kvetu záhrada, zo záhrady les. Aj tá najsuchšia púšť by bola porastená množstvom rôznorodých rastlín a všetky by sa mali rady. Neexistovala by nenávisť. Veľká sekvoja by ochraňovala i tú najmenšiu sedmokrásku, pes by sa držal za labku s mačkou, slon s myšou… Všetci by sa navzájom milovali a nik by nemal žiadne problémy. Bolo by to veľmi pekné, no také jednoduché to zďaleka nie je. Láska zráňa, a zároveň motivuje. Je ako vtáča. Kým dospeje, preletí mnohými krajinami a vystrieda mnoho priateľov. No raz sa usadí a postaví si svoje hniezdočko. Keď mu ho sfúkne vietor, nevzdá sa a na záveternej strane si vybuduje nové, oveľa pevnejšie, ktorým nepohne ani víchrica. O tom je láska! Každý neúspech človeka poučí, no zároveň i vyprovokuje, a bude milovať stále viac a viac. A čím väčšmi bude ľúbiť, tým viac si bude priať, aby i on bol milovaný!

Ceniť by sme si mali aj rodinu a spoločnosť. Človek nemôže žiť bez priateľov, na ktorých sa môže spoľahnúť, ktorým môže veriť. Bez nich by sa cítil osamelý a jeho zmysel života by sa značne obmedzil. Veď pre koho by sme žili, keby sme nemali žiadnych kamarátov? Človek sa stáva osobnosťou až v spoločnosti, až tam sa končí jeho psychický vývoj. Ak sa do nej nedokáže včas včleniť, do konca života trpí…

Niektorí ľudia však uznávajú najmä peniaze. A majú sčasti pravdu! V dnešnom svete by totiž bez nich nebolo ani zdravie, ba niekedy ani rodina, či ľudský život. Duchovné hodnoty sú pomaly nahradzované materiálnymi a človek sa ženie len za tvrdou menou a drahými kovmi. Úspech závisí prevažne od výšky bankového konta a láska už tiež nejde len cez žalúdok…

Hodnoty sa postupom času menia a pretvárajú. Stávajú sa cennejšími, alebo naopak strácajú na význame. Tie hlavné ale ostávajú navždy. Menia sa len tie, na ktoré majú vplyv jednotlivé generácie, ich postoje, zvyky. Takými sú hodnoty morálne, kultúrne alebo napríklad náboženské… Ťažko si však ale predstaviť, že by sa zmenili tie, bez ktorých by život síce existoval, no nemal by žiadny zmysel. Narušil by sa tým kolobeh, ktorý panuje tomuto svetu už celé stáročia, a pre ľudstvo by to mohlo mať ďalekosiahle následky. Veď si len zalistujme v našich mysliach do roku 1914 alebo 1939, keď ustúpila cena mieru. A to využilo zlo, skaza menom vojna… Preto si vážme život!!! „A keďže je krátky, neprepasme najcennejší jeho plod - dobré skutky v prospech blaha ľudí!“

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.