Jeden dúšok a dosť, hĺbavý svet ticho speje.
A vôňa tvojej kávy ponúka sa zas.Mám ťa vziať za ruku?
Ak nás niekto spolu uvidí vzrastú ceny chleba a budeme vinní.
Zavri oči a počkaj na mňa, poznám všetkých ktorí ťa chcú.
Za tebou beží dieťa vždy keď pri ňom zjavíš sa.
Si pocit môj večerný, tak sladký a opojený alkoholom.
Prebuď ma až keď budem môcť. Poletíme nad všetkým počnúc krajinou končiac bohom.
Svoji bohatstvu sa vyhneme a opustíme blízkych
a keď nespoznáme tento svet, nájdeme si druhý,
bohov v húfoch stretneme a sústo posledné spolu príjmeme.
Ostaneme radšej spolu tu, však?
.....................................................................................................................................................................
Nezábudka
Miháš sa mi v mojom slnci, tak samozrejmú v ňom ťa mám.
Strachu zbavuješ ma s ľahkosťou len tebe vlastnou.
Tvoja duša v žilách mi vonia nezábudkou.A tvár?
Tvoja tvár vždy mi súdená bola.
Tak ako teraz tvoje dlane vídavam v dlaniach mojich, súzvukom srdca pohladiť ma chceš.
Tvoje lekvárové oči sladkým smútkom opantávajú ma životne a hlboko.
Predstav si sen, je tak ľahký plný ticha a túžby. Ja vezmem si ho a poviem tvoje meno…
Ty si ten smäd ktorý uhasiť sa nedá.
Ty si tá pieseň ktorá vo mne plynie.
Ty si to telo ktoré slasťou kŕmi ma.
Ty si ten strom s ktorým rastiem sám.
Ty si to ticho ktoré si z detstva pamätámT.
y si svet svetov bohom mi ponúknutých.
Ty si tá bezmocnosť, ktorej podľahnem.
Ty si to tisíckrát nevypovedané, čo sa vypovedať nedá .
Ty si môj svet a svetom budeš…
.........................................................................................................................................................................
for Jeff Buckley
Ukrutná potreba spať, zažil si už niečo podobné?
Spala som aj cestou sem. Nemohla som vediet že už nevládzeš, veď si tak mladý.
Teraz hľadám svoju stratenú chuť, ktorá ma opustila.
Áno, preháňam lebo som na to zvyknutá. Ludia to potrebujú a ja chcem len vedieť či som žiadaná.
Ak áno, s námahou sa zobudím a potom ťa chytím za ruku.
Neboj, budeme ľahko kráčať po vode, a tá bude príjemne teplá.
Taká ako keď ťa matka kúpavala keď si bol ešte malé dieťa. Spomenieš si ešte?
Rozhodne sa ničoho neboj.
Zľahka spolu pozdvihneme hlavy k oblohe, poslednýkrát sa obzrieš a potom zavrieš oči.
Ja ťa povediem a ak by si náhodou stratil rovnováhu pridržím si ťa pri sebe, veď už budeš môj.
Pripravím ti krásnu košeľu, ako z lupeňov ľalie, a zaspievam ti pieseň.
Mám tak sladkú vôňu, ňou si ťa priviniem
Tak poď …
...............................................................................................................................
Nevedno prečo poviem to zvrhlo navôkol,že šťastím plačem nesúc ťa v sebe.Akoby si do mňa nakreslila seba samu, nahá vo mne kvitneš a prezrádzaš sa zľahka.
Vieš, podobáš sa mi tak sladkým a nenapodobiteľným smútkom.
Ty si mi pomohla nájsť smutné večery, bez ktorých dnes už neviem byť, a ja chcem byť.
Chcem byť pred zrakmi tých ktorí sa nám dvom smejú.
Pamätáš sa ako sme sa spolu milovali vždy keď sme zišli po schodoch až tam dolu a potom už stále pred očami mnohých?
Chcel by som byť ako ty, tak hlboký, tak verný, tak mocný, tak múdry, tak tvoj
...............................................................................................................................
Báseň o havranovi
Chcem byť ako on.
Po hlávke ho zavše smútok pohladí, temnota sa v jeho očiach stráca.
Chcem byť ako on.
Jeho púť sa so žiaľom stretá, múdrosť starcov v jeho perí kvitne
Chcem byť ako on
Mnoho ľuďom rakvy pred dom ukladá, a ich ústa hnisom plní
Chcem byť ako on., nepoznaný
So skladacím nožíkom v ruke sa hrám, havraním pierkom ti šteklím dlane
Chcem byť havranom sám
Teba z výšky vidieť v kráse letných rán
Milovať sa s tebou v piesňach s kolovrátkom
Do tvojich vlasov havranie pierka zapletať chcem
Havranej podobe smutný podľahnem
Budem on…
...............................................................................................................................