Choď na obsah Choď na menu

Počkaj, slová stále znejú...
Nepoznáš pravdu celú.
Nemôžem kričať...
Státisíce slov...

Prečo sa smejú?
Skús chvíľu mlčať!
Zrkadlo mojich snov...
Nepotrebujem odpoveď!

Chcem len, aby si vedel...
A potom odíď! Môžeš hneď.

Smieš vravieť, že si zabudol...
A zobrať všetko, čo len chceš!
Bez rozlúčky odísť...
A vyznať lásku inej...
Kričať a zúriť, aj to smieš!
Všetko, čo si spomenieš.

Môžeš mi klamať!
Zo lží utkám sieť...
Ako pavúk! Do nej ťa chytím.

Nemôžem pokojne spávať!
Nemôžem na to nemyslieť...
Čo vlastne cítim?

Dúhový motýľ v pavučine nezmyslov...
Viac neodletí!
To som nemala chcieť...
Zostane navždy v sieti.
Uväznený prázdnotou.

Ja sama som ho chytila!
Musím tichý smútok niesť...

Bol si ten motýľ,
slobodu som ti vrátila!
Možnože som sa zmýlila.

Mám už len samotu!
Vďačne sa ku mne vrátila...
Ako hladný dotieravý pes!
Žobroní každú spomienku,
čo smútok by vo mne vznietila.
A temnotu...

Zlodejka bielych myšlienok!
Bezcitná! Vzbudzuje des.
Áno, vždy ma desila!
O to viac dnes...

Zostalo ticho.
Asi som sa stratila...
Vo vlastnom svete...
V lese bez chodníkov?
Uväznená stromami.
Niet toho, čo ma zachráni.

Tak dosť!
Je čas byť chvíľu nemá...
Viac nemá zmysel skúsiť niečo vysvetliť!

A zlosť?
Tak na tú pravo nemáš!
Si hosť... A moja duša ostáva ti uzavrená.

Cítim sa trochu unavená...
A ľuďom zdám sa osamelá.
Myslia si, že som pomätená?
Nebola by to žiadna zmena!

Už nemám čo ti povedať.
Ty nechceš... ja sa túžim vzdať!
Predsudkov privysoká cena...
Delí nás hrubá strachu stena.

Nikdy nebudem pochopená.
Snaha tu bola...
Bojím sa rukám cudzím myseľ odovzdať!

Srdcom som stále rozpoltená.
Kde srdce plače, rozum volá...
Ako mám pravdu rozpoznať?!
Keď duša kričí, nemám slová...
Hlas sa mi stráca.

Nevládzem sa smiať.
Nebudem zradca,
nebojujem krikom!
Nedopoviem vetu,
zostane len ticho...

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.